Ani sme sa nenazdali ako ten čas letí. Tento rok je to už neuveriteľných desať rokov, kedy vznikol projekt "Sme iní, nie horší“, ktorého súčasťou bolo vytvorenie partnerstva medzi našou Spojenou školou internátnou v Bytči a družobnou školou vo Weissenburgu. Výročie sme si pripomenuli návštevou družobnej školy v Nemecku v termíne od 03.06. do 06.06.2019. Po dlhej ceste nás privítal riaditeľ Thomas Geyer s učiteľmi partnerskej školy. Nasledujúce ráno nás privítala hudobná skupina z nemeckej školy piesňou "Dobre, že tu si". Následne sme realizovali v triedach spoločné skupinové aktivity s rozličným materiálom na tému "Mesto Weissenburg". Žiaci si mohli oddýchnuť v snoezelen miestnosti na vodnej posteli, zahrali si biliard a futbal. V odpoludňajších hodinách sme navštívili miestny aquapark, kde si deti zaplávali, šmýkali sa na šmýkačkách a skákali do vody, z čoho mali veľkú radosť. V stredu sme absolvovali celodenný výlet do Dopravného múzea v Nürnbergu, kde si mali možnosť žiaci z oboch škôl prezrieť zbierku od prvých parných vlakov až po moderné aerodynamické tvary vlakov. Nachádzala sa tam aj zbierka bicyklov, osobné a nákladné automobily medzivojnového obdobia až po vozidlá zo 60. a 70. rokov 20. storočia. Na koľajisku mohli žiaci vidieť výber parných, motorových a elektrických rušňov, nákladných vozňov a špeciálnych koľajových vozidiel nemeckých železníc. Jedna z výstavných hál múzea bola vyhradená expozícii železničnej signálnej, zabezpečovacej a oznamovacej techniky, zariadení pre údržbu trate, rovnošatám a ďalším predmetom z histórie železničnej dopravy na území Nemecka. Vo večerných hodinách sme mali stretnutie s učiteľmi a zamestnancami partnerskej školy. Naši žiaci im rozprávali zážitky z pobytu, ktoré budú uverejnené v školskom časopise. Posledný deň návštevy sa niesol v znamení rozlúčky, na ktorej sme sa pozdravili a vymenili si darčeky. Našich nemeckých priateľov sme pozvali na budúcoročnú návštevu Slovenska, čím začneme druhú dekádu partnerstva prekračujúceho hranice.
Boli sme ešte na ďalších pekných miestach, zažili sme veselé príhody, rozprávali inými jazykmi, a predsa sme si rozumeli. Celý náš pobyt môžeme zhrnúť do jedného odkazu: „Všetkým zážitkom nech dominuje pocit vďačnosti za pretrvávajúce priateľstvo, pohostinnosť a osobný vklad, ktorými naši nemeckí priatelia nešetrili.“
Mgr. Ľubomíra Kucková
